Hus česká

Hus česká

Česká hus je pôvodné plemeno husi, ktoré vzniklo na území Čiech a Moravy domestikáciou husi divej. Po stáročia trvajúcom období pomerne uzavretého chovu v klimatických podmienkach strednej Európy, v spojení s plemenárskou prácou českých chovateľov vzniklo plemeno, ktoré sa podstatne líši jednak vzhľadom, jednak úžitkovými vlastnosťami, od plemien husí chovaných v okolitých krajinách.

V porovnaní s inými plemenami husí je česká hus pomerne malá, vyniká však výrazne otužilosťou, skromnosťou a nenáročnosťou na podmienky ustajnenia a výživy. Na rozdiel od bežne chovaných mäsových krížencov, ktorí sa chovajú vo veľkochovoch, si česká hus zachovala schopnosť sama vysedieť a odvodiť húsatá, čím ušetrí svojim chovateľom nemálo starostí.

Perie českých husí má vysokú kvalitu, čo je dané najmä veľmi priaznivým pomerom prachového peria k ostatnému, ale tiež jeho vysokou pružnosťou a plnivosťou. V týchto parametroch nemôžu českým husiam konkurovať žiadne iné plemená husí.

Česká hus je plemenom vhodným predovšetkým do extenzívnych podmienok drobných chovov, kde je možné využiť jej schopnosti pastvy. Celkovou produkciou mäsa síce nemôže z dôvodu menšej veľkosti konkurovať väčším plemenám a vo veľkochovoch chovaným mäsovým hybridom, jednoznačne ich však predčí v jatočnej výťažnosti a hlavne v kvalite mäsa, ktoré je podstatne jemnejšie a tým aj chutnejšie.

Z dôvodu nižšej náročnosti na krmivo je u drobných chovateľov českých husí dosahovaná spravidla aj celkovo vyššia rentabilita chovu, než v chovoch ťažších mäsových plemien a hybridov.

Česká hus bola kedysi na českom vidieku značne rozšírená. Najmä v oblasti južných a západných Čiech bol chov českých husí u menších sedliakov výrazným zdrojom ich finančných príjmov. Ešte v polovici 19. storočia sa ročne vyvážalo viac ako 50 000 vykŕmených českých husí do Bavorska, viac ako 1000 ton peria do Nemecka, Francúzska, Švajčiarska alebo Holandska, 100 ton vajec do Nemecka, Belgicka a dokonca aj Anglicka.

Charakteristika plemena